blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG danyella
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Danyella



Jedna neobyčajná noc
pridal Danyella 12.5. 2009 o 10:59


    Dnešný deň mojho života sa začal dosť skoro a dosť....no čudne. 

Ale pekne po poriadku. Ten predošlí bol tiež taký halabala...Ale 

také dni v mojom živote jednoducho sú, už som si na ne zvykla, ako 

aj na svoju migrénu, ktorá ma máta od nepamäti, t.j. od 

detstva...A práve tento deň taký "bolestivý" bol. Znova nič nezvyčajné, 

ale to som ešte nevedela, čo ma čaká...

    Ono tá bolesť príde tak sama od seba, z jednej minúty na 

druhú, sťa by ju niekto vyčaroval čarovnou paličkou...Nakoľko 

poznám svoje telo, doma mám nemálo prostriedkov na jej 

odstránenie. Včera však nezabrali ani dve dávky, tak som pár minút 

po 20. hodine bola nútená zaľahnúť do postele, čím som sa vyhla 

nechcenému výdaju obsahu môjho žalúdka...

    Presne 23:47 vstávam, som čulejšia než rybička...Nejaký čas nie 

som ochotná otvoriť oči, ale hodiny tikajú a spánok sa niekde 

pozabudol Tak ich predsa len otváram, druhé pravidlo, nezažínať 

svetlo, nech si moje telo ani len náhodou nevšimne žiadne príznaky 

dňa...Niečo pred pol druhou to vzdávam, napadne ma, že si skúsim 

trošku ponamáhať oči, tak zapínam také malé svetlo, ktoré má hádam 

už aj dve X za sebou...Pred nejakým tým mesiacom som ho používala 

denne, ale teraz bolo dokonca odpojené od elektriny, mierne 

premiestnené, dokonca sa na ňom nachádzali veci, ktoré na ňom 

nemali čo hľadať...Ale to ma vôbec netrápi, ja ho zapínam, už to, 

že ma ovalí dávkou svetla je pre moje oči šok, nie však 

dostatočný. A tak prichádza na rad písanie, resp. čítanie...


A teraz to prichádza!!!


   Ako si tak sedím v tom nočnom tichu, myseľ behá kade tade, nos 

zachytáva prvé náznaky niečoho, čo neviem identifikovať...A tak 

začínam dýchať zhlboka, dokonca si prikladám ruky k nosu a 

kontrolujem vôňu mydla, ktorým som si ich pred chvíľou umyla (áno, 

bola som aj cikať )...Tak, trvalo mi nejakú tú minútku (viac 

nie), kým som vstala, podišla k svetlu, zdvyhla tie veci, čo na 

ňom nemali byť a voalá....posúďte sami...


To boli také 3 hodinky ráno



PS: Akože toto je hádam jediná hra z tých,  ktoré vlastním, ktorej mi až tak ľúto nebude...Ale aj tak, chúďatko

 



Prístupov 1987
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Jedna neobyčajná noc
[ 12.5.2009] (príspevkov 10)
A čo ja viem?
[ 5.3.2009] (príspevkov 21)
Veľkí otcovia malých postavičiek
[ 19.2.2009] (príspevkov 6)