Dnešný deň mojho života sa začal dosť skoro a dosť....no čudne.
Ale pekne po poriadku. Ten predošlí bol tiež taký halabala...Ale
také dni v mojom živote jednoducho sú, už som si na ne zvykla, ako
aj na svoju migrénu, ktorá ma máta od nepamäti, t.j. od
detstva...A práve tento deň taký "bolestivý" bol. Znova nič nezvyčajné,
ale to som ešte nevedela, čo ma čaká...
Ono tá bolesť príde tak sama od seba, z jednej minúty na
druhú, sťa by ju niekto vyčaroval čarovnou paličkou...Nakoľko
poznám svoje telo, doma mám nemálo prostriedkov na jej
odstránenie. Včera však nezabrali ani dve dávky, tak som pár minút
po 20. hodine bola nútená zaľahnúť do postele, čím som sa vyhla
nechcenému výdaju obsahu môjho žalúdka...
Presne 23:47 vstávam, som čulejšia než rybička...Nejaký čas nie
som ochotná otvoriť oči, ale hodiny tikajú a spánok sa niekde
pozabudol :-) Tak ich predsa len otváram, druhé pravidlo, nezažínať
svetlo, nech si moje telo ani len náhodou nevšimne žiadne príznaky
dňa...Niečo pred pol druhou to vzdávam, napadne ma, že si skúsim
trošku ponamáhať oči, tak zapínam také malé svetlo, ktoré má hádam
už aj dve X za sebou...Pred nejakým tým mesiacom som ho používala
denne, ale teraz bolo dokonca odpojené od elektriny, mierne
premiestnené, dokonca sa na ňom nachádzali veci, ktoré na ňom
nemali čo hľadať...Ale to ma vôbec netrápi, ja ho zapínam, už to,
že ma ovalí dávkou svetla je pre moje oči šok, nie však
dostatočný. A tak prichádza na rad písanie, resp. čítanie...
A teraz to prichádza!!!
Ako si tak sedím v tom nočnom tichu, myseľ behá kade tade, nos
zachytáva prvé náznaky niečoho, čo neviem identifikovať...A tak
začínam dýchať zhlboka, dokonca si prikladám ruky k nosu a
kontrolujem vôňu mydla, ktorým som si ich pred chvíľou umyla (áno,
bola som aj cikať ;-) )...Tak, trvalo mi nejakú tú minútku (viac
nie), kým som vstala, podišla k svetlu, zdvyhla tie veci, čo na
ňom nemali byť a voalá....posúďte sami...
To boli také 3 hodinky ráno :-)
PS: Akože toto je hádam jediná hra z tých, ktoré vlastním, ktorej mi až tak ľúto nebude...Ale aj tak, chúďatko :-(